V roku 1945 na časti bývalých károlyiovských pozemkov vznikol štátny podnik s názvom Štátny majetok. Jeho založenie podmienila pozemková reforma a konfiškácia pôdy bývalého majiteľa. Štátny majetok začal v roku 1945 hospodáriť na výmere necelých deväťsto štyridsaťšesť hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho deväťsto šestnásť hektárov tvorila orná pôda. Podnik mal tri hospodárstva: Mederský majer, Žofia, Piková. V tomto období podnik organizačne patril k Ústrednému riaditeľstvu štátnych majetkov a lesov v Bratislave.
V roku 1948 sa k výmere poľnohospodárskej pôdy Štátneho majetku začali pripájať ďalšie poľnohospodárske celky z bývalých cirkevných majetkov, ale aj iných znárodnených alebo skonfiškovaných veľkostatkov. Do roku 1952 výmera poľnohospodárskej pôdy vzrástla na sedemtisíc deväťsto hektárov.
Prvého januára 1949 bolo zrušené Ústredné riaditeľstvo štátnych majetkov a lesov v Bratislave a vytvoril sa spoločný národný podnik na území Československej republiky s názvom Československé štátne majetky, národný podnik, ku ktorému organizačne pričlenili i Štátny majetok Palárikovo.1 Toto organizačné členenie trvalo do začiatku roka 1952. Vtedy zanikol národný podnik Československé štátne majetky a zriadili sa samostatné národné podniky. V roku 1952 vystupoval podnik pod názvom Štátny majetok v Palárikove, národný podnik, Palárikovo.
Pôdny fond Štátneho majetku v Palárikove neustále vzrastal a k prvému januáru 1960 dosiahol výmeru deväťtisíc osemsto hektárov poľnohospodárskej pôdy rozdelenej do desiatich hospodárstiev: Žofia, Rastislavice, Ružový Dvor, Bánov, Jánošíkovo, Mikuláš, Dubník, Semerovo, Štefan a Máriačalád.
K novej územnej reorganizácii podniku prišlo v roku 1960. Vznikli dva samostatné celky: Štátny majetok v Palárikove, národný podnik Palárikovo s výmerou päťtisíc šesťsto hektárov poľnohospodárskej pôdy a Štátny majetok v Mikuláši, národný podnik Mikuláš s výmerou štyritisíc dvesto hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Štátnemu majetku v Palárikove počas roku 1960 pribudla časť pôdneho fondu Jednotného roľníckeho družstva (JRD) Nové Zámky s výmerou tisíc štyristo sedemdesiat hektárov poľnohospodárskej pôdy a v roku 1961 sa podnik rozšíril o ďalších sedemsto hektárov pôdy od JRD Komjatice.
Štátny majetok Palárikovo v roku 1962 pričlenili k Veľkovýkrmniam, odborovému podniku Praha-Řepy a podnik dostal nový názov Veľkovýkrmne, národný podnik Palárikovo. Kvôli zvýšeniu požiadaviek na výrobu bravčového mäsa na Slovensku Veľkovýkrmne, národný podnik Palárikovo delimitovali od odborového podniku Praha-Řepy a v Palárikove vznikla vyššia organizačná zložka pod názvom Veľkovýkrmne, odborový podnik Palárikovo. Tvorili ho štyri veľkovýkrmne: Palárikovo, Čalovo (Veľký Meder), Košice a Zvolen.
V roku 1968 sa Veľkovýkrmne presťahovali do vlastnej novopostavenej budovy neďaleko kaštieľa, kde podnik sídli doteraz.
K odborovému podniku Veľkovýkrmne Palárikovo prvého januára 1974 pričlenili Veľkovýkrmne, národný podnik Humenné, čím sa v Palárikove vytvoril poľnohospodársky celok Výrobno-hospodárska jednotka (VHJ) patriaci priamo pod Ministerstvo poľnohospodárstva SSR (Slovenskej socialistickej republiky).
V januári 1979 prišlo k zlúčeniu VHJ Veľkovýkrmne, odborový podnik, Palárikovo a VHJ Agrokomplex Nitra do spoločnej VHJ. V Palárikove odborové riaditeľstvo bolo zrušené a vytvoril sa národný podnik Agrokomplex Palárikovo.
Začiatkom roku 1989 po zrušení spoločnej VHJ Agrokomplex Nitra, sa v Palárikove vytvoril nový podnik pod názvom Štátny majetok, štátny podnik Palárikovo. Tvorili ho hospodárstva a strediská s názvami: Žofia, Jánošíkovo, Nové Zámky, Rastislavice, Ružový Dvor, Nový Dvor, Šľachtiteľský chov Ružový Dvor, Stredisko pomocnej výroby Palárikovo.
Vo vedení podniku Štátneho majetku v Palárikove sa vystriedalo viacero riaditeľov. V rokoch 1945 až 1952 podnik viedli páni Balla, Švec, Plašenka a Kušnierik. V roku 1952 nastúpil do funkcie riaditeľa Doc. Ing. Anton Matejov, CSc. Po vytvorení národného podniku Agrokomplex Palárikovo sa stal riaditeľom Ing. Cyril Berkeš. V roku 1988 ho vystriedal Ing. Milan Očadlík a po jeho odchode do dôchodku ho v roku 1992 vo funkcii nahradil Ing. Jaroslav Kodada.
V deväťdesiatych rokoch sa podnik zameriaval na dve základné zložky; v živočíšnej výroby na chov hovädzieho dobytka a ošípaných a v rastlinnej na pestovanie tradičných i alternatívnych poľnohospodárskych plodín. V rastlinnej výrobe sa zmenila štruktúra osevu znížením pestovania krmovín pre dobytok a pokusným zavedením výsevu plodín ako je čakanka, hrášok a repka olejnatá.
K výrazným zmenám v organizácii a vo vedení podniku prišlo v rokoch 1990 až 1993. Následkom odovzdania časti pôdneho fondu pôvodným majiteľom sa výmera obrábanej poľnohospodárskej pôdy znížila na päťtisíc tristo hektárov. Prechodom poľnohospodárskej výroby na trhové hospodárstvo sa výrazne zhoršila finančná situácia podniku. Z toho dôvodu zastavili aj obnovu zastaraného strojového parku a prestalo sa investovať do podniku. Zakúpili iba dva traktory značky JD8300, nepotrebné stroje sa postupne predávali.
Pre zlepšenie rentability v odvetví živočíšnej výroby bola vybudovaná linka na výrobu kŕmnych zmesí na sušičke LSO-25 Žofia a linka na uskladnenie zrnín konzervovaných vo vlhkom stave prípravkom od firmy Schaumasil, ktorá sa využívala na výrobu kŕmnych zmesí na hospodárskom stredisku Žofia. Taktiež bola prerobená farma M-600 pre ošípané na výkrmňu a kravín K96 na maštaľ pre liahnutie teliat. Šľachtiteľský chov ošípaných bol prerobený z odchovne na výkrm. Stav hovädzieho dobytka v roku 1996 vykazoval tisíc šesťsto štyridsaťšesť kusov, z toho dojníc päťsto päťdesiatosem. Ošípaných sa chovalo desaťtisíc sedemsto dvadsaťštyri kusov.
Napriek niektorým opatreniam straty v živočíšnej výrobe rástli, výroba mlieka a hovädzieho mäsa sa stala vysoko nerentabilná, a tak sa chov hovädzieho dobytka v marci 2000 zrušil a základné stádo predali.
Opustené objekty živočíšnej výroby i napriek stráženiu boli neprispôsobivými občanmi postupne rozkrádané a devastované. Rentabilita zostávajúcej poľnohospodárskej výroby vzhľadom k rastúcim cenám vstupov a klesajúcim cenám výrobkov klesala a firma sa dostávala do straty, čo postupne viedlo ku krachu, pred ktorým ju zachránil predaj novému majiteľovi.
Po privatizácii štátneho podniku Štátny majetok Palárikovo tretieho decembra 1996 bol podnik premenovaný na Poľno SME, spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) Palárikovo. Novým riaditeľom spoločnosti akcionárov sa stal Ing. Pavol Hudák.
Rok 2003 bol mimoriadne suchý a teplý, hektárové výnosy pestovaných plodín nízke, čo ekonomickú situáciu zhoršilo natoľko, že akcionári sa rozhodli firmu Poľno SME predať.
Záujem prejavilo niekoľko uchádzačov a nakoniec 100 % akcií odkúpila firma služieb TECH-PROGRES Selice, vlastník firmy AGH-N Nevidzany.
Proces konsolidácie poľnohospodárskej výroby negatívne ovplyvnila nielen slabá úroda v roku 2003, ale i zlý vývoj v chove ošípaných. Spoločnosť sa preto v roku 2004 rozhodla postupne zrušiť chov ošípaných a zamerať sa na intenzívnu rastlinnú výrobu. V období rokoch 2004 až 2006 sa noví majitelia firmy borili so záväzkami z predchádzajúcich rokov. Postupne sa investíciami do pôdy, dobrou agrotechnikou, zakúpením kvalitných hnojív a chemizáciou usilovali obnoviť úrodnosť pôdy. Nasledovali úrodnejšie roky a dobrým manažmentom nákupu vstupov do poľnohospodárskej výroby a výhodným predajom výrobkov sa firma Poľno SME začala postupne ekonomicky stabilizovať.
V roku 2008 sa stal Ing. Zoltán Černák prostredníctvom firmy TECH-PROGRES Bratislava majoritným vlastníkom spoločnosti Poľno SME. V roku 2011 sa rodina Černákovcov stala výlučným vlastníkom spoločnosti.
Výkonným riaditeľom spoločnosti je Ing. Zoltán Černák. Vedenie firmy sa dostalo do správnych a odborných rúk, čo sa čoskoro odzrkalilo na úspechoch v nasledujúcich rokov. V roku 2008 sa začalo intenzívne kapitálové budovanie firmy. V I. etape tohto obdobia sa vybudovala nová sušička obilia a neskôr moderné silá na dvadsaťšesťtisíc ton obilia. Na mechanizačnom stredisku asanovali posledné byty z čias grófa Károlyiho a stredisko prebudovali. Sprevádzkovali sa nové dielne, postavili prístrešky pre stroje, vybudovala sociálna budova, sklad pohonných hmôt, ale i komunikácie vo vnútri areálu. Do nových stavieb a zmodernizovania starých výrobných technológií sa investovalo viac než dvesto miliónov slovenských korún.
Počas kapitálovej a ekonomickej stabilizácie sa výrazne zvyšovali zárobky pracovníkov firmy. Index rastu ich miezd v medziročnom porovnaní rokov 2003/2011 u väčšiny pracovníkov vykazoval zvýšenie v rozhraní 2,5 – 3.
V štruktúre osevu sa vo firme stala rozhodujúcou plodinou kukurica, tá sa pestuje na viac než 55 % osevnej plochy. Ďalšími pestovanými plodinami sú pšenica, jačmeň, raž, slnečnica a opäť sa pestuje i cukrová repa.
Majiteľ firmy Ing. Zoltán Černák má v úmysle ďalej zveľaďovať výrobné i sociálne objekty. Na mechanizačnom stredisku vedľa parku má v pláne v období rokov 2011 až 2013 postaviť relaxačno – rehabilitačné centrum s dvadsaťpäťmetrovým bazénom v hodnote milión eur, ktoré bude slúžiť nielen pracovníkom Poľno SME, ale i celej obci a okoliu. V ďalšej etape plánuje zrekonštruovať neobývané byty v areáli a neskôr prerobiť i staré dielne na ubytovacie a kultúrne priestory.
Iba málo sprivatizovaných podnikov na okolí zaznamenalo v súčasnej ekonomickej kríze a následnej recesii také pozoruhodné výsledky v hospodárení ako spoločnosť Poľno SME. Najväčšiu zásluhu na tom má skúsený, naslovovzatý odborník a majiteľ Ing. Zoltán Černák, ktorý veľkú časť vyprodukovaného zisku vkladá do ďalšieho rozvoja prosperujúceho podniku. Nie je zanedbateľná ani jeho ochota a aktivita, s akou sa zúčastňuje na vytváraní novších tradícií v obci. Patrí medzi ne napríklad pohostenie obyvateľov obce „pod jedličkou“ po tradičnom koncerte vďaky, ktorý usporadúva Obecný úrad Palárikovo. Vyjadruje ním vďaku a ocenenie bezplatných darcov krvi a iných obyvateľov obce, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli svojou aktivitou k rozvoju obce.
Ing. Zoltán Černák je známy vysoko humánnym prístupom k riešeniu problémov akéhokoľvek druhu a nezištným prispievateľom na rôzne kultúrne a športové aktivity i podujatia. Jeho sponzorstvo vznikajúcich literárnych a umeleckých diel je toho dostatočným dôkazom. V najnovších dejinách obce je prvým majiteľom veľkej prosperujúcej firmy, ktorá sa okrem svojej hospodárskej činnosti, ktorou vytvára pracovné príležitosti pre mnohých obyvateľov Palárikova, zviditeľňuje aj doteraz nevídanou podporou dobročinných aktivít.
